...že v strednej Ázii žil kedysi dávno - pred 35 000 rokmi - národ, ktorý mal krásne chlpaté psy krémovej farby. Títo priateľskí púštni ľudia boli porazení svojimi nepriateľmi a boli nútení utiecť pred ich krutosťou na sever cez celé Mongolsko až na ľadové pláne Arktídy. Príbeh rozpráva o obetavých psoch, ktorí pomáhali tomuto národu prežiť v neľútostnej zime a ktorých srsť postupne bledla pod lúčmi arktického slnka a sneh a ľad ju postriebril aby sa ligotala na končekoch - tak ako večne zamrznutá krajina v ktorej museli žiť.

Samojedi boli kočovní ľudia, ktorí sa živili nielen lovom a rybolovom, ale aj chovom sobov, ktoré na rozdiel od iných nomádov využívali najmä ako ťažné zvieratá, teda nielen na mlieko či mäso. Dlhší čas boli zaraďovaní medzi historicky vymreté národy Eurázie, veľmi málo sa vedelo o ich pôvode i kultúre.Samojedi boli kočovní ľudia, ktorí sa živili nielen lovom a rybolovom, ale aj chovom sobov, ktoré na rozdiel od iných nomádov využívali najmä ako ťažné zvieratá, teda nielen na mlieko či mäso. Dlhší čas boli zaraďovaní medzi historicky vymreté národy Eurázie, veľmi málo sa vedelo o ich pôvode i kultúre.

Novšie archeologické a etnografické výskumy poskytli informácie o pôvodných ázijských národoch, medzi ktoré patria aj Nenci. Sídlili na hranici Európy a Ázie, presnejšie medzi Bielym morom a Jenisejom, na území s rozlohou 1 787 000 km². Nenci chovali predovšetkým pastierske psy, ktoré im strážili stáda sobov a príležitostne pomáhali pri love. Svoje psy nazývané Bjelkier si veľmi cenili, pretože im boli rovnocennými partnermi pri love i strážení sobích stád, a takisto boli aj ťažnými psami ak to bolo treba.

Samojedi boli medzi severskými nomádmi veľmi unikátny národ, hlavne pre ich blízky osobný a pracovný vzťah k ich psom. Bolo bežné, že každý člen rodiny si vzal jedného psa so sebou do ich obydlia - veľkých stanov zo sobej kože nazývaných chooms, a nechali psíka spať spolu s nimi pod sobími prikrývkami, aby ich zohrievali. Deti mali dovolené hrávať sa so šteniatkami a ženy tohoto národa často odchovávali šteniatka, dokonca ich kojili, ak toho fena z rôznych dôvodov nebola schopná.

Tento fakt zdôrazňuje, ako veľmi si Samojedi svojich psov cenili a ako ich brali ako rovnocenných členov svojho spoločenstva aj jednotlivých rodín. Takisto je známe, že Samojedi často odmietali vzdať sa svojich psov a predať ich cestovateľom, v období kedy títo začali prenikať na ich územia, a preto sa často stávalo, že psy sa jednoducho „vyparili“ rôznymi pochybnými cestičkami.

Samojedi boli veľmi jednoduchí ľudia a nebolo neobvyklé, že využívali týchto psov aj na kožušiny. Väčšinou to ale boli psy, ktoré neboli k človeku priateľské,boli agresívne alebo príliš veľkí jedáci, či  príliš slabé psy. Takýmto spôsobom vlastne robili výber najvhodnejších jedincov pre ďalší chov. Hlavným kritériom výberu teda bola priateľská vyrovnaná povaha psa a jeho sila a vytrvalosť. Pôvod tohoto plemena sa datuje do obdobia tisíc rokov pred naším letopočtom, čím sa zaraďuje medzi najstaršie plemená. Podľa rôznych vedcov má samojedský pes veľa charakteristických znakov prehistorického psa.

Počas storočí sa potom vyvinulo silné a odolné plemeno, ktoré pracovalo bok po boku človeka, zabezpečovalo mu pohodlie domova a bojovalo neľútostne v bitkách za svojho pána, ktorého chcelo potešiť. Samojed nikdy nevykonával príkazy príliš ochotne, bol naučený rozhodovať sa sám, ale vždy v prospech človeka. Bol vždy zvieratkom milujúcim zábavu - tieto črty získal od svojich dobrosrdečných pôvodných chovateľoch.

Bjelkier psy boli premenované na samojedské psy podľa mena národa Samojedov. Premenoval ich anglický zoológ Ernest Kilburn-Scott, ktorý bol takisto zakladateľom chovu tohoto plemena v Anglicku na konci 19. storočia a s ktorým sa ešte v tomto rozprávaní viac-krát stretneme. Pomenoval ich na SAMOYEDE, aby sa čo najviac priblížil pôvodnej ruskej výslovnosti, teda potom sa tento názov v angličtine vyslovoval ako „samajéd“. Neskôr sa od posledného písmena „e“ upustilo, čím sa ale zmenila pôvodná výslovnosť na poangličtený „samoid“.

Na Slovensku sa stretávame z názvom samojedský pes (Samojed je potom človek - člen kmeňa Samojedov), ale vo výstavných katalógoch sa uvádza názov Samajedskaja sabaka, podľa krajiny pôvodu tohto plemena. Niekedy v katalógoch nájdete aj fínsky názov Samojedinkoira, či anglický Samoyed.

Existuje množstvo nádherných a dojemných príbehov z prelomu storočia o vernosti a oddanosti samojedských psov rozprávaných cestovateľmi, ktorí s nimi prežili mnoho dobrodružstiev. Sú také krásne, až nás prekvapí hĺbka citov týchto drsných ľudí zvyknutých bojovať len o čisté prežitie v nehostinnej krajine. A predsa si ich samojedi vedeli získať.

• Nansen
  Niet sa čo čudovať, že Európsky cestovatelia, ktorí spoznali toto plemeno na svojich cestách ním boli očarení. A boli to práve cestovatelia, ktorí ho predstavili svetu. Lepšie povedané bol to nórsky cestovateľ Dr. Fridtjof Nansen, ktorý predstavil Bjelkier - bieleho psíka s usmievavou tvárou celému svetu.

  Nansen si zaumienil nájsť severný pól v r. 1893 na lodi, ktorú sám navrhol a pomenoval Fram. V jeho písomnom zázname z tejto strastiplnej cesty nájdeme množstvo odporúčaní a pochvalných slov venovaných jeho psom. Aj keď mnohí psi zahynuli počas tejto výpravy, niektorí sa predsa len vrátili a dostali do Nórska.

  Samojedské psy Nansenovi zadovážil Alexander Trontheim, jeho sprostredkovateľ. Trontheim pochádzal zo Sibíri, z Toboľska a poznal samojedov a ich psov veľmi dobre. Nansen bol taký spokojný so samojedskými psami, že Trontheima odporúčal mnohým ďalším cestovateľom tohoto obdobia.

• Jackson
  Pokiaľ Nansen predstavil samojedov západnému svetu, potom to bol Frederick Jackson, kto priviezol prvých psov do Anglicka. Jackson objavil a preskúmal Zem Františka Jozefa - skupinu ostrovov patriacich Rusku v arktickom oceáne. Využil pri tom samojedských psov, ktorých mu zadovážil Trontheim a jedného z nich menom Jaco predstavil po návrate domov kráľovnej Alexandre. Predstavil ich aj manželom Kilburn-Scott, ktorí potom patrili medzi zakladateľov chovu samojedov v Anglicku. Sám Jackson sa stal prvým prezidentom Asociácie Samojedov v Anglicku.

   

• Roald Amundsen
  História plemena Samoyed by nebola kompletná bez nórskeho cestovateľa Roalda Amundsena. Amundsen bol prvý, kto dosiahol Južný pól 14. decembra 1911. Významné pre históriu plemena samojedský pes je to, že ho dosiahol so záprahom samojedov vedených sukou menom Etah. Ak bol Amundsen prvým človekom, ktorý položil nohu na Južný pól, potom Etah bola prvým psom, ktorý položil labku na Južný pól.

   

• Arctic Buck
  A ešte je tu príbeh psa-cestovateľa menom Arctic Buck, ktorý sa ako jeden z mála vrátil z antarktickej expedície výskumníka Borchgrevinka v r. 1900. Dali ho do Zoo v Sydney, kde bol vystavovaný ako zvláštnosť. A tu do príbehu znova vstupujú manželia Killbur-Scott, ktorí ho odtiaľ vyslobodili, priviezli do Anglicka a využili v ďalšom chove samojedov. Mnohí súčasní Európsky i celosvetoví šampióni sú jeho priamymi potomkami.